浊齿龈塞音辅音的一种,用于一些口语中。浊齿龈塞音、齿音齿龈后音在国际音标的符号都是d,X-SAMPA音标的符号则是d北京官话标准粤语均无此音,只有/t/。吴语有此音,由宋朝广韵及更早之舌头音,定纽作/d/。

浊齿龈塞音
d
IPA编号104
编码
HTML码(十进制)d
Unicode码(十六进制)U+0064
X-SAMPA音标d
ASCII音标d
IPA盲文英语IPA Braille⠙ (braille pattern dots-145)
音频范例

特征 编辑

浊齿龈塞音的特点:

  • 发音方法是闭塞, 也就是说通过阻碍空气在声腔流动来发音。
  • 发音部位是齿龈,即以舌尖或者舌尖后的扁平面(舌叶)抵住上齿龈脊发音。
  • 发声类型是浊音, 意味着发音时声带颤动。
  • 本辅音是口腔辅音 (口音) ,表示发音时空气只从口里流出。
  • 中央辅音, 气流可从舌中部流过,不从两侧流过。
  • 气流特点是从肺部直接流出,而不是从口腔或喉门流出。

浊齿龈塞音的变种 编辑

音标 种类
d 原位 d
or 送气 d
腭音 d
圆唇 d
喉壁 d
唯闭 d
清音化 d
紧喉 d
舌尖 d
舌面 d
齿音 d
d̪͆ 齿间 d
齿龈后 d

见于 编辑

齿音 编辑

语言 单词 国际音标 意义 注释
亚美尼亚语 东亚美尼亚语[1] դեմք / demk’ [d̪ɛmkʰ]
西亚美尼亚语 տալ / dal [d̪ɑl]
巴什基尔语 дүрт / dürt [dʏʷrt]
巴斯克语 diru [d̪iɾu]
白俄罗斯语[2] падарожжа/padarožža [päd̪äˈroʐʐä] 旅行 参见白俄罗斯语音系
孟加拉语 দুধ/dūdh [d̪ud̪ʱ] 有送气和不送气形式。参见孟加拉语音系
加泰罗尼亚语[3] dit [ˈd̪it̪] 手指 参见加泰罗尼亚语音系
汉语 吴语 唐/da [d̪ɑ̃]
丁卡语[4] dhek [d̪ek] 不同 /d/对立。
荷兰语 比利时语 ding [d̪ɪŋ] 东西
英语 都柏林英语[5] then [d̪ɛn] 然后 在其他方言中和[ð]对立;都柏林方言中可能是。[d͡ð][5] 参见英语音系
爱尔兰英语[6]
Geordie[7] Word-initial allophone of /ð/; may be realized as [ð] instead.[7]
乌尔斯特英语[8] dream [d̪ɹim] /d//r/前的同位异音。
世界语 mondo [ˈmondo] 世界 参见世界语音系
法语[9] dais [d̪ɛ] 天篷 参见法语音系
格鲁吉亚语[10] კუ [ˈkʼud̪i] 参见格鲁吉亚语音系
印度斯坦语[11] दूध / دودھ/dūdh [d̪uːd̪ʱ] 是否送气构成对立。参见印度斯坦-乌尔都语音系
爱尔兰语 dorcha [ˈd̪ˠɔɾˠəxə] 参见爱尔兰语音系
意大利语[12] dare [ˈd̪äːre] 参见意大利语音系
日语[13] 男性的 / danseiteki [d̪ä̃ɰ̃se̞ːt̪e̞kʲi] 男性 参见日语音系
卡舒比语[14]
吉尔吉斯语[15] дос [d̪os̪] 朋友
拉脱维亚语[16] drudzis [ˈd̪rud̪͡z̪is̪] 发热 参见拉脱维亚语音系
马拉地语 गड/dagaḍ [d̪əɡəɖ] 石头 是否送气构成对立。参见马拉地语音系
尼泊尔语 दिन/din [d̪in] 白昼 是否送气构成对立。参见尼泊尔语音系
奥里亚语 ଶ/daśa [d̪ɔsɔ] 是否送气构成对立。
普什图语 ﺪﻮﻩ‎/dwa [ˈd̪wɑ]
波兰语[17] dom [d̪ɔm] 参见波兰语音系
葡萄牙语[18] 多数方言 dar [ˈd̪aɾ] 可能会腭化或弱化,取决于方言。参见葡萄牙语音系
旁遮普语 古木基语 ਦਾਲ/dāl [d̪ɑːl] 扁豆
Shahmukhi دال/dāl
俄语[19] два/ dva [ˈd̪wɑ] 腭化形式对立。参见俄语音系
塞尔维亚-克罗地亚语[20] дуга / duga [d̪ǔːgä] 彩虹 参见塞尔维亚-克罗地亚语音系
斯洛文尼亚语[21] danes [ˈd̪àːnəs̪] 今天
西班牙语[22] hundido [ũn̪ˈd̪ið̞o̞] 凹陷 参见西班牙语音系
土耳其语 dal [d̪äɫ] 参见土耳其语音系
乌克兰语[23][24] дерево/derevo [ˈd̪ɛrɛβ̞ɔ] 参见乌克兰语音系
乌兹别克语[25] sifatida [siɸætidæ]
萨波特克语 蒂尔基亚潘[26] dan [d̪aŋ] 郊外

齿龈音 编辑

语言 单词 国际音标 意义 注释
阿迪格语 дахэ/daahė [daːxa]
亚述新阿拉米语 wada [waːda] 多数使用者的口音。在少数变体中发作浊齿擦音
孟加拉语 ডা/ḍab [d̠ab] 青椰子 在东部方言中是真齿龈音,西部方言中是舌尖-龈后音。常被记作[ɖ]。参见孟加拉语音系
捷克语 do [do] 进入 参见捷克语音系
荷兰语[27] dak [dɑk] 屋檐 参见荷兰语音系
英语 多数使用者 dash [ˈdæʃ] 短跑 参见英语音系
芬兰语 sidos [ˈsido̞s] 参见芬兰语音系
希腊语 ντροπή / dropí [dro̞ˈpi] 耻辱 参见现代希腊语音系
希伯来语 דואר/ do'ar [ˈdoʔaʁ] 信件 参见现代希伯来语音系
匈牙利语 adó [ˈɒdoː] 参见匈牙利语音系
卡巴尔达语 дахэ/ daahė [daːxa]
韩语 아들 / adeul [ɐdɯl] 儿子 参见韩语音系
库尔德语 北库尔德语 diran [dɪɾä:n] 参见库尔德语音系
中库尔德语 ددان/ dadân [dædä:n]
南库尔德语 دیان/dîân [diːä:n]
卢森堡语[28] brudder [ˈb̥ʀudɐ] 兄弟 更多时候是清的[t][28]参见卢森堡语音系
马来语 标准口音 (包括马来西亚语) dahan [dähän] 参见马来语音系
印度尼西亚语[29]
亚维语 [dahɛː]
马耳他语 dehen [den] 机智
泰语 ดาว/ dāw [daːw1]
老挝语 ດັງ [daŋ1] 鼻子
壮语 ndi [di1]
傣语 ᦡᧇ [dap] 熄灭
威尔士语 diafol [djavɔl] 恶魔 参见威尔士语音系
西弗里西亚语 doarp [ˈdwɑrp]
彝语北部方言 ꄿ/dda [da˧] 胜任
与那国语 与那国 / dunan [dunaŋ] 与那国

可能变体 编辑

语言 单词 国际音标 意义 注释
阿拉伯语 دين/diin [diːn] 宗教 取决于方言有舌叶化齿-齿龈音或齿龈音变体。参见阿拉伯语音系
英语 南非英语[30] dawn [doːn] 拂晓 有舌叶化齿-齿龈音或齿龈音变体。[30][31][32]
苏格兰英语[31] [dɔn]
威尔士英语[32] [dɒːn]
德语 标准音[33] oder [ˈoːdɐ] 或者 又舌叶化齿-齿龈音、舌叶化齿龈音和舌尖齿龈音变体。[33] 参见标准德语音系
挪威语 东部标准挪威语[34] dans [d̻ɑns] 跳舞 浊的程度不高或者是清的[t]。有舌叶化齿-齿龈音和舌叶化齿龈音变体。[34] 参见挪威语音系
波斯语[35] اداره/edāre [edaːre] 办公室 有舌叶化齿-齿龈音和舌尖齿龈音变体。[35]参见波斯语音系
斯洛伐克语[36][37] do [d̻ɔ̝] 进入 有舌叶化齿-齿龈音和舌叶化齿龈音变体。[36][37] 参见斯洛伐克语音系
瑞典语 中部标准方言[38] dag [dɑːɡ] 有舌叶化齿-齿龈音和齿龈音变体,前者有主导地位。[38] 正式体中可能是浊齿擦音。参见瑞典语音系

注释 编辑

  1. ^ Dum-Tragut (2009),第13页.
  2. ^ Padluzhny (1989),第47页.
  3. ^ Carbonell & Llisterri (1992),第53页.
  4. ^ Remijsen & Manyang (2009),第115, 121页.
  5. ^ 5.0 5.1 Collins & Mees (2003),第302页.
  6. ^ Roca & Johnson (1999),第24页.
  7. ^ 7.0 7.1 Watt & Allen (2003),第270页.
  8. ^ Week 18 (ii). Northern Ireland (PDF). [2020-12-16]. (原始内容存档 (PDF)于2021-01-12). 
  9. ^ Fougeron & Smith (1993),第73页.
  10. ^ Shosted & Chikovani (2006),第255页.
  11. ^ Ladefoged (2005),第141页.
  12. ^ Rogers & d'Arcangeli (2004),第117页.
  13. ^ Okada (1999),第117页.
  14. ^ Jerzy Treder. Fonetyka i fonologia. (原始内容存档于2016-03-04). 
  15. ^ Kara (2003),第11页.
  16. ^ Nau (1998),第6页.
  17. ^ Jassem (2003),第103页.
  18. ^ Cruz-Ferreira (1995),第91页.
  19. ^ Jones & Ward (1969),第99页.
  20. ^ Landau et al. (1999),第66页.
  21. ^ Pretnar & Tokarz (1980),第21页.
  22. ^ Martínez-Celdrán, Fernández-Planas & Carrera-Sabaté (2003),第255页.
  23. ^ S. Buk; J. Mačutek; A. Rovenchak. Some properties of the Ukrainian writing system. 2008. arXiv:0802.4198 . 
  24. ^ Danyenko & Vakulenko (1995),第4页.
  25. ^ Sjoberg (1963),第10页.
  26. ^ Merrill (2008),第108页.
  27. ^ Gussenhoven (1992),第45页.
  28. ^ 28.0 28.1 Gilles & Trouvain (2013),第67–68页.
  29. ^ Soderberg & Olson (2008),第210页.
  30. ^ 30.0 30.1 Lass (2002),第120页.
  31. ^ 31.0 31.1 Scobbie, Gordeeva & Matthews (2006),第4页.
  32. ^ 32.0 32.1 Wells (1982),第388页.
  33. ^ 33.0 33.1 Mangold (2005),第47页.
  34. ^ 34.0 34.1 Kristoffersen (2000:22页)
  35. ^ 35.0 35.1 Mahootian (2002:287–289页)
  36. ^ 36.0 36.1 Kráľ (1988),第72页.
  37. ^ 37.0 37.1 Pavlík (2004),第98–99页.
  38. ^ 38.0 38.1 Riad (2014:46页)

参考文献 编辑

  • Carbonell, Joan F.; Llisterri, Joaquim, Catalan, Journal of the International Phonetic Association, 1992, 22 (1–2): 53–56, doi:10.1017/S0025100300004618 
  • Collins, Beverley; Mees, Inger M., The Phonetics of English and Dutch (PDF) 5th, Leiden: Brill Publishers, 2003 [First published 1981] [2020-01-16], ISBN 9004103406, (原始内容 (PDF)存档于2016-12-28) 
  • Cruz-Ferreira, Madalena, European Portuguese, Journal of the International Phonetic Association, 1995, 25 (2): 90–94, doi:10.1017/S0025100300005223 
  • Danyenko, Andrii; Vakulenko, Serhii, Ukrainian, Lincom Europa, 1995 [2020-01-16], ISBN 9783929075083, (原始内容存档于2020-01-16) 
  • Dum-Tragut, Jasmine, Armenian: Modern Eastern Armenian, Amsterdam: John Benjamins Publishing Company, 2009 
  • Fougeron, Cecile; Smith, Caroline L, Illustrations of the IPA:French, Journal of the International Phonetic Association, 1993, 23 (2): 73–76, doi:10.1017/S0025100300004874 
  • Gilles, Peter; Trouvain, Jürgen, Luxembourgish (PDF), Journal of the International Phonetic Association, 2013, 43 (1): 67–74 [2020-01-16], doi:10.1017/S0025100312000278, (原始内容存档 (PDF)于2019-12-16) 
  • Gussenhoven, Carlos, Dutch, Journal of the International Phonetic Association, 1992, 22 (2): 45–47, doi:10.1017/S002510030000459X 
  • Jassem, Wiktor, Polish, Journal of the International Phonetic Association, 2003, 33 (1): 103–107, doi:10.1017/S0025100303001191 
  • Jones, Daniel; Ward, Dennis, The Phonetics of Russian, Cambridge University Press, 1969 
  • Kara, Dávid Somfai, Kyrgyz, Lincom Europa, 2003, ISBN 3895868434 
  • Kráľ, Ábel, Pravidlá slovenskej výslovnosti, Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988 
  • Kristoffersen, Gjert, The Phonology of Norwegian, Oxford University Press, 2000, ISBN 978-0-19-823765-5 
  • Ladefoged, Peter, Vowels and Consonants Second, Blackwell, 2005 
  • Lass, Roger, South African English, Mesthrie, Rajend (编), Language in South Africa, Cambridge University Press, 2002, ISBN 9780521791052 
  • Maddieson, Ian, Patterns of Sound, Cambridge University Press, 1984 
  • Mahootian, Shahrzad, Persian, London: Routledge, 1997, ISBN 0-415-02311-4 
  • Mangold, Max, Das Aussprachewörterbuch 6th, Mannheim: Dudenverlag, 2005 [First published 1962], ISBN 978-3-411-04066-7 
  • Landau, Ernestina; Lončarića, Mijo; Horga, Damir; Škarić, Ivo, Croatian, Handbook of the International Phonetic Association: A guide to the use of the International Phonetic Alphabet, Cambridge: Cambridge University Press: 66–69, 1999, ISBN 978-0-521-65236-0 
  • Martínez-Celdrán, Eugenio; Fernández-Planas, Ana Ma.; Carrera-Sabaté, Josefina, Castilian Spanish, Journal of the International Phonetic Association, 2003, 33 (2): 255–259, doi:10.1017/S0025100303001373 
  • Merrill, Elizabeth, Tilquiapan Zapotec (PDF), Journal of the International Phonetic Association, 2008, 38 (1): 107–114 [2020-01-16], doi:10.1017/S0025100308003344, (原始内容存档 (PDF)于2019-12-16) 
  • Nau, Nicole, Latvian, Lincom Europa, 1998, ISBN 3-89586-228-2 
  • Okada, Hideo, Japanese, International Phonetic Association (编), Handbook of the International Phonetic Association: A Guide to the Use of the International Phonetic Alphabet, Cambridge University Press: 117–119, 1999, ISBN 978-0-52163751-0 
  • Padluzhny, Ped, Fanetyka belaruskai litaraturnai movy, 1989, ISBN 5-343-00292-7 
  • Pavlík, Radoslav, Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda (PDF), Jazykovedný časopis, 2004, 55: 87–109 [2020-01-16], (原始内容存档 (PDF)于2020-04-14) 
  • Pretnar, Tone; Tokarz, Emil, Slovenščina za Poljake: Kurs podstawowy języka słoweńskiego, Katowice: Uniwersytet Śląski, 1980 
  • Remijsen, Bert; Manyang, Caguor Adong, Luanyjang Dinka (PDF), Journal of the International Phonetic Association, 2009, 39 (1): 113–124, doi:10.1017/S0025100308003605, (原始内容 (PDF)存档于2016-03-09) 
  • Riad, Tomas, The Phonology of Swedish, Oxford University Press, 2014, ISBN 978-0-19-954357-1 
  • Roca, Iggy; Johnson, Wyn, A Course in Phonology, Blackwell Publishing, 1999 
  • Rogers, Derek; d'Arcangeli, Luciana, Italian, Journal of the International Phonetic Association, 2004, 34 (1): 117–121, doi:10.1017/S0025100304001628 
  • Scobbie, James M; Gordeeva, Olga B.; Matthews, Benjamin. Acquisition of Scottish English Phonology: an overview (PDF). Edinburgh: QMU Speech Science Research Centre Working Papers. 2006 [2020-01-16]. (原始内容 (PDF)存档于2016-03-04). 
  • Sjoberg, Andrée F., Uzbek Structural Grammar, Uralic and Altaic Series 18, Bloomington: Indiana University, 1963 
  • Soderberg, Craig D.; Olson, Kenneth S., Indonesian, Journal of the International Phonetic Association, 2008, 38 (2): 209–213, doi:10.1017/s0025100308003320 
  • Watson, Janet, The Phonology and Morphology of Arabic, New York: Oxford University Press, 2002 
  • Watt, Dominic; Allen, William, Tyneside English, Journal of the International Phonetic Association, 2003, 33 (2): 267–271 [2020-01-16], doi:10.1017/S0025100303001397, (原始内容存档于2019-07-18) 
  • Wells, John C., Accents of English, 2: The British Isles, Cambridge: Cambridge University Press, 1982. 

参见 编辑

外部链接 编辑